01.09.2015
Jej poďakovanie nás veľmi potešilo
Je príjemné, keď nám príde email alebo list od pacientov, ktorí sa v našej nemocnici liečia alebo liečili a boli s našou starostlivosťou spokojní. O jeden z nich by sme sa chceli podeliť, keďže je úprimný, ľudský a nesmierne nás potešil.
"Začiatkom roka 2014 dozrel aj môj čas a bolo treba ísť na operáciu. Mám po 50 a prvý krát v živote som sa balila do nemocnice. S pocitom hrôzy, poníženia a strachu - len aby som nezabudla príbor a toaletný papier. Strašné zážitky z nemocníc iných ľudí mi naháňali zimomriavky. A potom prišiel ten deň. Ráno, žiadne dlhé čakanie v ambulancii, jednoduché a dobré zorganizované. A na oddelení - sestričky s úsmevom - s úctou - s empatiou. "Postieľka pri okne", môže byť? Krvička, teplomer, televízor, infúzia. Začala som podozrievať manžela, že omylom poslal naše posledné peniaze na úplatok. Ale vraj nie. Striedali sa sestričky, lekárky, lekári, ošetrovateľky a ošetrovatelia, upratovačka.
A stále nič. Žiadna striga prezlečená do sestričkovského, lekári mladí, aj skúsenejší, lekárky dámy, aj lekári pekní, aj milí lekári s plešinkami. Nechápala som, čo je toto za nemocnicu. Lekári sa tu o nás zaujímali. V peňaženke som mala 100 eurovku, že na darček pre môjho lekára. Tak mi to poradili známi a príbuzní. Ale za celý môj pobyt v nemocnici som nezistila, kto je môj lekár. Doktor, ktorý rozhodol v ambulancii, že ma treba operovať? Všetko mi trpezlivo vysvetlil. Alebo mladý sympaťák, čo ma prijímal? Usmievavá milá lekárka, čo by mohla byť modelkou, naša izbová lekárka? Ten, čo mal službu večer? Frajer s reťazou na krku a úprimným záujmom o naše problémy. A ráno prišiel seriózny sivovlasý elegán. Skontroloval nám operované brušká, potešil nás klasickým správaním gentlemana. Potom bola vizita a spoznali sme aj primára. Tak tohto chlapa by som mohla mať aj doma. Primár - krásny človek, sympatický muž, citlivý lekár. Operoval ma fešák, ďalší mladík, ktorý robí svoju robotu dobre. Tak komu mám dať 100 eur? Naozaj som mala také šťastie, že som ani raz nebola ani len náznakom vyzvaná k nejakému úplatku?
Na gynekologickom oddelení NOÚ budia pacientky tichou príjemnou hudbou. Keď Vám sestrička ráno príde vymeniť vrecko s močom, nezažne svetlo, nebudí Vás zbytočne. Urobí to potichu. Všetci sú tam vždy čisto oblečení. Jedlo, ktoré privezie príjemná pani, sa dá jesť! A tá príjemná pani Vás pozve ku stolu a zaželá dobrú chuť. Prežila som tam niekoľko dní, posúvanie operácie na ďalší deň, na ARE ma nechali dlhšie ako mi bolo príjemné, v noci mi tam bolo teplo, nudila som sa tam, priveľmi blízko tam boli aj beznádejné a zlé prípady. Bola tam aj jedovitá pacientka. Ale hlavne tam bol úžasný personál. Napriek tomu, že som bola chorá, operovaná, musela som byť v nemocnici, bolo mi tam dobre. Neustále som mala pocit, že som v dobrých rukách. A keď rozhodli, že už môžem ísť domov, trochu sa mi aj nechcelo. :-) Už skoro rok a pol si žijem a stále bez problémov, bez následkov a s dobrým pocitom, že na svete je nemocnica a v nej je partia ľudí, ktorí robia svoju robotu dobre a radi."
